toto nieje depresívny článok, hoci by to tak na prvý pohľad mohlo vyzerať.

zistila som dosť hroznú vec. nemám v živote žiadny cieľ. netuším, čo by som chcela robiť ani čím by som chcela byť. netuším ani čo robím, a ani čím som.

moja momentálna predstava ideálnej budúcnosti je život vo Francúzsku. nech budem robiť čokoľvek. stále mi ostáva tá štipka motivácie, ktorú som si z tadiaľ doniesla. len ma dosť desí, že táto štipka motivácie je jediné čo dáva môjmu životu aspoň minimum iskry. je to pochopiteľné?

som prázdna ako balík čipsov. (aspoň že ma môj suchý humor neopustil, ale vážne, tento bol dosť úbohý)

skutočne však cítim prázdnotu. drvivú, ktorá zabíja moju poslednú motiváciu. čo mi zostane potom? ničovaté nič. žijem zo spomienok, pretože inak by som nežila. nehovorím to v nejako samovražednom zmysle, alebo ako to nazvať. môj život by bol ale ešte prázdnejší ako je teraz. a toho sa bojím, pretože už teraz neviem čo so sebou.

znova sa strácam vo vlastných slovách.

dajte mi tip na vyplnenie svojho života. skúšala som hľadanie životnej lásky (hahaha bullshit), skúšala som sedieť denne 5 hodín prezeraním si tumblr, skúšala som klavír, fotografovanie, módu - zlyhala som vo všetkom na plnej čiare.

GIVE ME A REASON TO LIVE!

-pretože momentálne žijem, aby som jedla. a potom sa čudujem, že som za 3 mesiace pribrala 5 kíl. a potom to chcem zmeniť tým že zožerem celú pizzu na posedenie. kedy ma opustil zdravý rozum ? 

konečne zmysluplný plán!

 

i think i'll miss you forever

je predo mnou mojich posledný 10 dní vo francúzsku.
prežila som tu najkrajšie 2 mesiace svojho života (hoci som tu bola 3).
mám nespočetne veľa spomienok, prepitý mozog, zlomené srdce, mám nových priateľov. polovicu z nich už pravdepodobne v živote neuvidím, a to mi láme srdce ešte viac.
ani neviem kde by som začala s rozprávaním o tomto lete. neviem ani kde by som skončila. čo by som povedala a čo si nechala pre seba.
stále dokola si prezerám všetky fotky. vždy keď idem okolo prázdnych mobilhomov, v ktorých ešte pred týždňom bývali moji priatelia, s nádejou pozerám do okna a čakám kedy zbadám vychudnutého pána V, kučeravého krokodýla, buzerujúcu predavačku a zo všetkých najviac moju berušku.

nikdy nezabudnem ako som raz prišla do nášho mobilhomu asi o tretej ráno a bol u nás cudzí chlap, ktorý si veselo jedol našu nutelu a pritom moja spolubývajúca naňho z druhej izby kričala "Angie zavri dvere!"
nikdy nezabudnem na to ticho keď sme boli spolu, na tú vôňu a to objatie..
nikdy nezabudnem na moje slávne pády zo stoličky.
na ukradnutie bicykla a tour des genets. na ukradnutie lopty na americký futbal a hádzanie si ňou o pol 5 ráno. nikdy nezabudnem na Mari Hu a Anu, ej kej ej Brise one touch-a a spol.
nikdy nezabudnem na najlepšiu oslavu narodenín.
nezabudnem na vtipný prízvuk francúzov keď sa snažia hovoriť po anglicky.
nikdy nezabudnem na slová "i need your love" , aj keď nič neznamenali.

nechcem zabudnúť na nič z tohto leta. toto je len najminimálnejší útržok z toho všetkého čo som tu zažila. schytala som najlepšiu partiu. teda.. skoro, vyraziť troch ľudí a bolo by to dokonalé. ale to by som chcela asi moc všakže..
podstatné je že som zažila asi všetko čo som zažiť chcela. naučila sa, že letná láska hoci to možno ani nieje láska bolí ako čert. pochopila som, že nieje nič horšie ako lúčenie...

dala by som všetko zato začať to tu odznovu. bez tých chýb ktoré som spravila. hoci je to aj o tých chybách. mám dosť spomienok. hádam z nich nejakú dobu vyžijem.

summer wine

už som mesiac vo Francúzsku. prvé dva týždne boli asi najhoršími dvomi týždňami v mojom živote, a tieto dva boli najlepšími v mojom živote. paradox.

avšak veci sa ako vždy musia skomplikovať. bola som varovaná. nepočúvla som. prišla som si sem užívať to je pravda. nečakala som že sa mi to naozaj splní to je tiež pravda. no teraz som bezradná a neviem čo mám robiť.

najhoršie je to ticho. prerušované kvákaním žiab od jazera. ticho. ostré ticho. tupé ticho. tiché ticho. tma a ticho. moja ruka v jeho ruke a ticho. vôňa a ticho. točiaca sa hlava a ticho. kopa pivových fliaš a ticho. 5 litrová krabica od vína na zemi a ticho. my a ticho. cigareta bez filtra. prvé slová. a opäť ticho.

skutočne som neverila tým rečiam, že sa nebudem chcieť vrátiť domov, že mi tu bude tak dobre, že budem chcieť ostať. ale tu je všetko úplne iné. ľahšie. krajšie. hriešnejšie. niekedy mám pocit akoby som bola viac ja ako kedykoľvek predtým, inokedy zasa neviem či je to moje pravé ja. existovať v podobe v akej som teraz je oveľa ľahšie. som šťastnejšia. a ani neviem prečo. prečo je to tu iné. a prečo je doma všetko ťažšie.

spoznala som veľa nových úžasných ľudí, spoznala som nepríjemných ľudí. a konečne nemám pocit že je niekto so mnou pretože nemá na výber, ale preto, že chce.
som šťastná. aj keď teraz je to zložité. ale som šťastná.

and if we only die once, i wanna die with you

v niektorých momentoch to zo mňa srší na všetky strany. pekne to bolí. škaredo sa na to myslí.
inokedy ani iskrička, ani náznak... čohosi. nebudem to nijak nazývať.
vyšklbem si vlasy aj oči. a bude mi hej. len tak. z recesie.
nikdy sa nepobalím. nikde nejdem. mám malý kufor. je to strašno-strašné.

už zajtra príde ten deň. trasú sa mi ruky a zviera sa mi žalúdok. potia sa mi oči a trasie sa mi hlas. som nervózna a nepríjemná.
a chýba mi.. všeličo/kto. a ešte len bude. hoci.. zíde z očí, zíde z mysle. tak sa to hovorí. niekedy to neplatí.
dúfam že to neplatí. nechcem byť zabudnutá. nechcem byť nepotrebná. nechcem byť na vyše. ale som a budem.

chcem byť postrádaná (neviem či také slovo vôbec existuje). každý deň. a veľmi moc.
a už ma bolia oči. a je mi zle.
a na 3 mesiace mám 3 balíčky cigariet. na piču.
naschledanou. možno napíšem z francie. pre seba.

i don't wanna lose you now

ide mi explodovať hlava.
lúčila som sa včera, lúčim sa aj dnes.
dnes posledný krát a potom 3 mesiace nič. a potom už bude všetko zabudnuté.
prázdne slová. skutek utek. ignor. dikičko.
don't let the bastards get you down!
neviem sa rozhodnúť ako reagovať. neznášam takéto situácie.
jedna moja polovica chce byť neoblomná a stáť si za svojim, no druhá polovica nie že by bola slabá, ale nechce nič stratiť. aj keď asi nič nemá.

maybe i pulled the panic cord

nemám rada svadby. všetci sú šťastní a majú sa radi. a ja pozorujem z diaľky.

a toto som celá ja v poslednej dobe.

len tak sedím a prenášam sa o pár hodín dozadu. a šteklia ma myšlienky. and youu can't remember.

spať 12 hodín vkuse je najkrajšia vec čo môže byť. a sny o hranolkách. a hranolky.

a najhoršia vec na svete je že mám už len 11 dní. shit shit shit shit shit.

keby nejdem preč, tak sa nedeje nič kvôli čomu by som tu chcela zostať. a teraz...

a totoooo.

a už nechcem mať okrídlené myšlienky. a nechcem aby sa niekto pozeral. nechcem aby niekto videl.

a možno chýbal len kúsok... a možno je to tak dobre.

i hate you right back

vážne. nemala by som to pozerať. škodí mi to.

a tak a tak a tak.

a jedno cez druhé, druhé cez tretie.

jeden deň sa staráš, druhý zase nie. bojím sa povedať áno, no nechcem povedať nie.

neviem čo sa deje.

nechce sa mi odísť. teraz vážne nie. vážne skutočne nie. prosím. prosím.

but i guess that i was wrong

prečo to stále robím?
mohla som byť (ne)rada.
ale nemám nič.
nič. nič. nič.
hoci som vždy mala nič, chýba mi aj ten náznak toho niečoho. chýba mi.
ten neznesiteľný neopätovaný pohľad. nakopem sa do hlavy.
mám nič. som nič. som vzduch. som "tá druhá". vždy a navždy.

keep on fucking with my feelings

nebezpečné chvíle predstavivosti ma mátajú v posledných dňoch príliš často.
ďakujem za pekné sekundy a teraz von z mojej hlavy. zase. zase. zase. zase.

sny plné piluliek a otupených pocitov. neviem čo sa mi moje podvedomie snaží naznačiť.

prosím, nech sú piatkové a sobotné večery nekonečné. plné dlhých krásnych sekúnd. poďme poďme poďme.
i'm going numb.

nechcem nič z toho čo chcem. vyhľadávam to nechcené čo chcem a potom od toho utekám. potom sa snažím vrátiť, no všetko už je preč, na zemi sú už len nepatrné stopy.

i'll be ok BIATCH.
hahaha.

only know you've been high when you're feeling low

a niektoré dni sú plné krásnych vecí, hoci ich vidím len ja.
a stále si hovorím, že mám dosť a vtom je zrazu krásny deň.
a ten ma hreje kým je všade chladno, chladno aj keď je 30 stupňov.
a stále neviem, či radšej nechcem aby mi bolo chladno.

všetko ide tak rýchlo. už len 34 dní. nechcem.

only know you love him when you let him go.

i'll love you another time

nejak som príliš zmäkla. nemám rada celú túto citovú stránku. nemám rada samu seba ako by som potom mohla mať rada niekoho iného.
ako sa dá za jednu noc pokaziť tak veľa vecí. navonok sa všetko tvári nevinne. a vnútri len bum bum prásk prásk.
you left my soul bleeding in the dark.
a zistila som že už mi zostávajú len 4 víkendy do môjho odchodu. a chce sa mi z toho plakať.
polopatisticky ... som v piči zo života. a všetko som si to povymýšľala sama.
na druhú stranu ako sa hovorí... yolo. zapieram všetko čo sa kedy stalo a čo sa stane. nič sa nedeje, nič neexistuje, všetko je len sen. amen.

just let me motherfucking love you.

asdfghjkl

not anymore.

ten nepríjemný pocit keď máte chuť sa zabaviť, rozbiť, smiať sa, plakať, tancovať... a nemáte s kým. to je dosť... ponižujúce. ha-ha-ha. och, prečo som tak obľúbenáá. (otrávte sa sarkazmom z tej jednej vety.)

out of time

štve ma to, neskutočne ma to štve. a je to pravda. a už nieje čas ani nádej. 

štve ma, že robím unáhlené závery. a potom ľutujem. 

why am i so stupid.

lienkovražda ej kej ej rómeo, júlia a 14 bodiek. ej kej ej nemám nič lepšie na práci ako rozmýšľať nad smrťou dvoch utopených lienok zakliesnených do seba.

aspoň na chvíľu som vypustila z hlavy to čo mi tam neustále pobehuje a naráža do všetkých vecí a upriamuje na seba všetku pozornosť.

a ja som zase všetko pokazila, no keby sa to teraz zvrtne a dostanem novú príležitosť, spravila by som opäť to isté. ha-ha-ha smejem sa na vlastnej blbosti.
a prehrávam si to znovu a znovu a vždy mi z toho vyjde, že to bol iba vtipný pokus o čosi a práve v tomto momente som zabudla čo som chcela ďalej povedať.

hypnotizujem. a nič. už sa mi z toho točí hlava. alebo to bude z tých výparov z farby na vlasy.
no nič to. opäť velice moc zmysluplný článok som dodala všetkým vášnivým čitateľom, ktorých počítam na tisíce. ho-ho-ho.

ja pri písaní článkov

hopeless

sľubujem že raz tu bude pozitívny článok.
ono... bolo mi dnes skoro perfiš. na pár detailov. ale bolo. staré dobré časy. ako mi to bude chýbať. nechce sa mi s nikým rozlúčiť...
ale moja zmätenosť a zúfalstvo rastú.
bolo to fajn. ale je to divné. "a čo nieje divné?"
hlas zaniká v tme a ja vidím to čo chcem vidieť a usmievam sa. a hlas zaniká. a ja sa usmievam.
a na druhej strane.. nie. už žiadny úsmev. buď ticho hlava moja. a prestaň.
desí ma to. že mám na výber. že je tu možnosť.

You've carried on so long
You couldn't stop if you tried it
You've built your wall so high
That no one could climb it..

hold me in your arms again

matne spomínam na ten večer. bolo to nepríjemné a zároveň mi to bolo jedno a zároveň to bolo fajn. a teraz neviem a zároveň neviem a zároveň neviem. a som zúfalec jeden zúfalý.

nebyť medziľudských vzťahov... život by bol eňo ňuňo krasotinka.
dnes som cvičila/hýbala sa už tretí deň po sebe. 3x hurá mne!!!
vonku je krásne. a je teplo. a ja by som mohla byť vskutku celkom šťastná. ale to by som nebola ja, hohoho.

už len necelé dva mesiace a budem plakať zrútená vo francúzskom kempe. juch. a potom už len 3 mesiace a budem doma, doma, doma.

prečo ma trápi ako som vyzerala a prečo som nervózna. vôbec sa mi to nepáči. neviem neviem neviem. čo robiť? asdfghjkl.

one day somebody will look at me like this.

stay away

what's so wrong with me that everyone can leave so easily?

myslím na veci, na ktoré by som myslieť nemala.
trápia ma veci, ktoré by ma trápiť nemali.
ľudia si často uvedomujú čo mohli mať až keď už to mať nemôžu. ale niekedy aj nie.

dnes som si pripomenula staré dobré časy zhliadnutím Jurského parku asi po 1 589 145 krát. a stále ma to baví. už som to nevidela dobrých pár rokov, no pamätala som si ešte dosť veľa dialógov. hah.

v jednom dni sa mi v hlave pomotali všetky veci, pretože tí, ktorí tu mali byť tu neboli, tí, ktorí mali chápať nechápali... a tak.
bude to veľmi veľmi príjemné a veľmi sa teším na všetko s tým spojené.

biatch.

unavuje ma ako som vždy tá zlá. vždy, vždy, vždy, vždy a pre každého.
moje srdce je malomocné a pomaly z neho opadávajú veľké kusy.
už sa vám stalo, že ste sa s niekým pohádali, a on vám napísal niečo, čo vás zničilo, rozsekalo, pošliapalo po vás a opľulo?
zrazu to uvidíte čierne na bielom a vyhŕknu vám slzy, skrúca sa žalúdok. cítite ako odumrel kúsok z vás.

ale... nesmiem na to myslieť. život je príliš krátky.
a priateľstvá rozhodne nie sú večné.

a tak.
poďme chybovať.

let's play..

je závislosť na banánoch v čokoláde vážna choroba? ach, nostalgicky spomínam na časy nedávno minulé kedy som ich neznášala.
mala by som viac času obetovať pozeraniu seriálov, ale takých ako Carrie diaries, Gossip girl, Sex and the city, Friends... vážne ma to dokáže nakopnúť. teda. z času na čas.
naopak by som mala obmedziť Skins, pretože som v pondelok ráno v autobuse cestou do školy (35 minút) intenzívne rozmýšľala nad Freddieho smrťou a podobnými bežnými tragickými udalosťami odohrávajúcimi sa vo vyššie menovanom seriály a prišlo mi z toho strašne zle a akokoľvek som sa snažila prestať na to myslieť stále mi to hralo v hlave.
pochytil ma záchvat energie a prekvapivo pokles odporu voči svojej osobe, ale nebojte sa nevydrží to dlho. určite nie.

i like this bitch.

what a mess

bordel všade a hlavne v hlave.
čakajú ma 2 týždne pilného upratovania v práci, doma a hlavne v sebe.
nejak som to nedomyslela. ďakujem za dobrý pocit a teraz ťa môžem bez ľútosti dokopať a pošliapať a vysypať na teba všetko svinstvo, ktoré sa vo mne zbiera.
áno, otázka "ako ťa môže mať niekto rád?" je vážne na mieste. som asi ten najprotivnejší človek zo všetkých protivných ľudí.
a raz sa mi to všetko vráti. a ešte len vtedy budem mať dôvod ľutovať sa. ja viem.
asi toho chcem príliš veľa. až na to, že ani neviem čo chcem. cudzí ľudia to za mňa vedia povedať lepšie. a tak vstrebávam. živím sa bolesťami a zážitkami iných, mnohokrát vymyslených ľudí. a na druhej strane zrkadla ma čaká krutý odraz reality. ja nie som nikto z nich. som to ja. a to je príšerné. alebo nie? veď predsa každý by mal byť sám sebou. no nie každý dokáže sám so sebou žiť. som rada keď som sama a nemusím byť sebou a nemusím byť nikým. som len zmesou smutných slov a obohratých udalostí a čoskoro to prestane všetkých baviť. čoskoro to prestanú tolerovať

i would..

.

i've got over you to fall for somebody new

aneb klin sa klinom vybíja
či?
akosi sa stalo mojou tradíciou že postnem niečo v podnapitom stave.
je to na... figu.
všetko.
prečo to nieje jednoduché a ľudia proste nemôžu byť bezcitný. len šťastný.
prečo je také ťažké nájsť sám seba.
prečo je tak ťažké rozprávať.
prečo sú ľudia nešťastní...

tonight i'm getting over you

mám za sebou deň plný nových zážitkov a som spoko.
moje nohy nie.
šikovníčky šikovné hľadajú 3 hodiny Euroveu a potom nastúpia na zlý autobus a stratia sa.
ešte že sme boli povzbudený super vínčom za 2 evri z billy. vozíčkarske toalety sú mimochodom super miesto.

och, troj sekundová láska na prvý pohľad. krása.

krátim si dni pozeraním Priateľov a je to príjemný spôsob plýtvania času.
je zvláštne pozorovať ako sa ľudia menia keď sú s vami sami a keď sú s vami v skupine ľudí. pre mňa to dopadne väčšinou zle.
a tunajt ajm geting ouvr ju. len aby to bolo jasné. nehehe.

it's Britney, bitch! 

i hate all of you because you're prettier than me.

EARGASM

a tak. nechce sa mi vrátiť na to zlézlézlé miesto.

niektorí ľudia majú až príliš prevrátené hodnoty.

ničí ma, že musím stále chodiť v bunde. už je toho naozaj moc!

a neviem. zase všetko neznášam. už by mohlo skončiť celé toho tmavé obdobie.

zažnite mi niekto svetlo.

už sa mi nechce čakať.

bodkabodkabodka

opicaopičísamivhlave

prečo? povedzte mi prečo ma bolí hlava? prečo mi je zle? ah. prečo je deň po vždy tak strašný?
smrdím sama sebe lebo mám na sebe xxxxxxxxxx nechutných voňaviek.

prečo si všetko uvedomím vždy príliš neskoro? prečo mi nikdy nieje nič dobré? prečo som vyberavá keď nemám na to právo?

prečo je všetko zrazu čudné, pocity zmiešané a priateľstvá naštrbené? čo som znovu spravila zle?

zlé dni. všetkému je na vine sneh. nie. všetkému som na vine ja.

got different people inside my head

začína mi to prerastať cez hlavu.
nevie mi prísť na rozum jednoslovné pomenovanie na to strašné zhnusenie zo samej seba.
i feel like i'm the worst so i always act like i'm the best.

neviem kedy a prečo sa vo mne niečo zlomilo. viem len, že to bolo už veľmi dávno. sem-tam to povolí, no začalo sa to vracať čoraz častejšie a všetky tie hlasy sú znovu hlasnejšie.

poznáte ten pocit, keď niekde sedíte, s ľuďmi, ktorých poznáte už nekonečne dlho, no pri každom vašom pohybe máte pocit akoby ste sa im čoraz viac hnusili, akoby videli každú nerovnomernosť, každý nervózny záchvev? a slová idú von zrazu tak ťažko. a keď sa konečne vyderú na povrch, znejú tak strašne a tak neisto, že vás pichne pri srdci a modlíte sa, aby ste hneď v tom okamihu ležali schúlený do klbka v tmavej izbe, kde vás nikto a nič nebude súdiť.
jednej mojej polovici je ukradnuté čo si povedia druhí ľudia. vážne je. no tá sa ohlási príliš neskoro. tá, ktorá sa bojí každého priameho pohľadu, ktorá keď vidí niekoho sa smiať automaticky vie, že na nej preberie kontrolu okamžite ako má možnosť a pohltí 99% myšlienok a obalí ich do čierneho zamatu.

hádžem sa do vody a zrazu sa topím. nemusím sa naučiť plávať.  utopím sa.