got different people inside my head

začína mi to prerastať cez hlavu.
nevie mi prísť na rozum jednoslovné pomenovanie na to strašné zhnusenie zo samej seba.
i feel like i'm the worst so i always act like i'm the best.

neviem kedy a prečo sa vo mne niečo zlomilo. viem len, že to bolo už veľmi dávno. sem-tam to povolí, no začalo sa to vracať čoraz častejšie a všetky tie hlasy sú znovu hlasnejšie.

poznáte ten pocit, keď niekde sedíte, s ľuďmi, ktorých poznáte už nekonečne dlho, no pri každom vašom pohybe máte pocit akoby ste sa im čoraz viac hnusili, akoby videli každú nerovnomernosť, každý nervózny záchvev? a slová idú von zrazu tak ťažko. a keď sa konečne vyderú na povrch, znejú tak strašne a tak neisto, že vás pichne pri srdci a modlíte sa, aby ste hneď v tom okamihu ležali schúlený do klbka v tmavej izbe, kde vás nikto a nič nebude súdiť.
jednej mojej polovici je ukradnuté čo si povedia druhí ľudia. vážne je. no tá sa ohlási príliš neskoro. tá, ktorá sa bojí každého priameho pohľadu, ktorá keď vidí niekoho sa smiať automaticky vie, že na nej preberie kontrolu okamžite ako má možnosť a pohltí 99% myšlienok a obalí ich do čierneho zamatu.

hádžem sa do vody a zrazu sa topím. nemusím sa naučiť plávať.  utopím sa.

nobody

Pick a personality for free.
When you feel like nobody.

ten sneh ma deprimuje. vážne. strašne moc. alebo to budem ja.

jednu osobnosť si poprosím.  dikič.  

neviem čím to je, že som v poslednej dobe taká nepríjemná a podráždená... jednoducho by som všetkým najradšej rozkopala hlavy na kašu. vy nie? prosím povedzte, že áno.

nedá mi to nepodeliť sa o túto vzácnu myšlienku..
ja dokážem byť veľmi.. chápavý človek. vážne dokážem. chápem, že niektorí ľudia nemajú moc vkus, možno ani peniaze (hoci ja ich tiež nemám moc a predsa si nemyslím, že som na tom tak zle). a aj ja som chodievala kedysi doobliekaná tak, že keby sa stretnem na ulici tiež by som sa vytočila do nepríčetnosti asi, ALE AKO sa môže niekto tak strašne moc do...kaličiť vizuálne. neónovoružové číňanky na plnom podpätku sú sami o sebe podľa mňa vrcholom nevkusu, no dať si ich ešte aj k bordovým riflám a k dlhému fialovému (kde sa dokonca striedali bledofialové a tmavofialové pruhy) svetru, či roláku či čo to bolo... ja naozaj dokážem byť chápavý človek, ale... prosím povedzte mi, že vás to rozčúlilo rovnako ako mňa.
dobre teraz asi vyzerám ako najpovrchnejšia pizda. je pravda, že ma zaujíma čo má kto oblečené, pretože to podľa mňa vyjadruje čo-to z jeho osobnosti, no nie som zasa taká, že kvôli tomu človeka odpískam.
to len tak... 

zaseneviemakýdaťnázovtomutosuperduperčlánku

pitie vína v aute. opilé fotky. prázdna fľaša rozbitá na betóne. "hej, veď sa nejaké auto potkne o sklo!"
približovaním sa toho osudného dátumu sa mi toto všetko vzďaľuje. preto musím všetok ten zostávajúci čas hltať plnými dúškami.
čo ak budem navyše keď sa vrátim? sú 3 mesiace dlhý čas? mám strach.

zmenila som si vlasy. no stále sa cítim byť rovnaká. dúfala som, že to pomôže, no je to ešte horšie.

idem do kina na horor. nie veľmi múdre rozhodnutie vzhľadom na to že už pri ukážke ma skoro je#!o a plačem keď pozerám horor doma na malej obrazovke počítača. ale všetko je raz po prvý raz.

bojím sa toľkých vecí. toľkých vecí, ktoré chcem zažiť. a zostávam skrytá hlboko vnútri svojej mysle. nadávam sama sebe. už som premeškala toľko skvelých príležitostí. a teraz by som mala povedať, že je s tým koniec. no načo klamať sama sebe. všetko bude tak ako doteraz. nechám všetko pretiecť pomedzi prsty. pretože mám strach.

i can feel your pain Dave.

seems my time is growing thin

budúcnosť je tou najdesivejšou vecou na svete.

Tak som ťa milovala, prečo si sa dal ostrihať?
ha-ha.

protiví sa mi pohľad do zrkadla. potrebujem zmenu. veľkú zmenu. všetko preč a všetko späť.

snívalo sa mi, že som si na zápästie dala vytetovať kríž a potom som si pozdĺž neho prerezala žili. teraz mám chuť prechádzať si po ňom konvalinkami.

nepotešilo ma ani slnko. strácam cenné veci. a ešte len strácať budem. čo mi ostáva.

padala hviezda a ja som si želala. nuž, keby som chcela vyhrať v lotérii mala by som asi väčšiu šancu.

obrátila som sa sama proti sebe. neviem, ktorá ja som v skutočnosti ja. pretože sa cítim byť viac ja keď som menej ja.
moje staršie ja vypúšťa jed do môjho nového ja. a moje cennosti nikdy neuvidia moje nové ja. pretože pre nich to nebudem ja. pre nich to nie som ja. je ľahšie pri nich upadať, aby vynikla ich cennosť. a aj tak ich stratím. skôr či neskôr. v tom je skrytá desivosť budúcnosti. hoci mám niekedy pocit, že mi bránia v rozkvete, skutočnosťou je, že bez nich by som ani nevyšla z hlbín zeme.
a ja ani neviem, ktoré moje ja je aspoň trochu cenné.

zabúdam na to aká som bola a zabúdam na to aká som. bijú sa vo mne dvaja ľudia. a neviem, ktorý z nich by mal vyhrať.

no one would ever love me, because i hate myself too much.

pre mňa najviac fascinujúce.

state of dreaming

Marina. jedno meno.
hovorí mi z duše. v takmer každej pesničke. nie vždy mám náladu na počúvanie jej ľahkých elektro-depresívnych piesní, ale... jej texty...
Teen idle, Primadona, State of dreaming, I'm not a robot... a viac ma teraz nenapadne, predsalen nejaké meninové borovičko-vodko-hrušky dnes padli.
niekedy sa jednoducho započúvam. a nájdem úseky svojho života. milujem to.

All I really want is to be wonderfull, people in this town, they can be so cruel...

your eyes are swallowing me

potrebujem pokrivený drôtik, temnú atmošku a ochotného zvráteného človeka, aby mi nosnou dierkou vybral mozog z hlavy. raz som videla, ako to robili býkovi. veľmi dávno. v telke. a bolo to... super.
kričte čo najhlasnejšie, aby ste vyhnali zlé veci z mojej hlavy.
potrebujem sa zabaviť a vyskákať a... britney bitch. akáže som ja len vtipná. nie? nevadí.

aaaaj tel jú vat aj vant vat aj ríly ríly vant sou tel mí vat ju vant vat ju ríly ríly vant aj vana ha aj vana ha aj vana ha aj vana ha aj vana rily rily rily vana zigazig aaah.
kto uhádne čo spievam?

ubila by som ťa. aj sa. aj ich. aj nie.
nerozumiem sama sebe.
amen tma.
ukáž mi tvoje pekné oko. čau. zakrývaj si tvár.
helou moje meno je špionážna stíhačka. sledujem ťa a nikdy sa o tom nedozvieš muahaha.

znepokojivé.

niekto prahne po šťastí. niekto po pozornosti. niekto prahne po tom aby chudol tým že bude nepretržite jesť nezdravé jedlá. niekto prahne po niečom a keď to dostane, uvedomí si že to nieje také skvelé ako si to nahuckal do svojej hlavy.
kto uhádne kto je ten niekto...

asiprestanempísaťnadpisypretožemanikdynemôženičnapadnúť

ako som tak rozmýšľala, keď už mám ten blog... mala by som tu rozoberať aj niečo zmysluplné.. a potom som tak rozmýšľala... že sa mi nechce.

znovu sa ozývajú. vkrádajú sa mi do snov. vždy večer. keď sa pozerám do zrkadla. a potom sa mi snívajú zlé sny. snažím sa ich ignorovať. no je to ťažké vždy keď som sama.

tieto dva dni boli krásne. mám nové boty, creepersy z h&m. konečne. som z nich taká šťastná.

mala som meniny a spomenulo si asi 5 ľudí dokopy. veľmi osviežujúce.

konečne ma prešla chuť zjesť celý svet.

we used to be the cool kids, or not

najhoršie je preč. tvárme sa, že sa nikdy nič nestalo.
neviem čo by som tak...
dnes keď som v skrini našla zabudnutú skrytú krabičku mentolových petier slimiek... až ma pri srdci pichlo. časy keď sme stávali pri škole za zastávkou a mrzli sme s cigaretami v rukách a konečne som sa cítila akoby niekam patrím. akoby som nebola najväčší omyl sveta. aj časy kedy sme išli všetci pekne spolu po ulici a robili "híííí mama doma!" a aj tak nám to stále nešlo (teda.. mne áno, ale niektorým nie, hah.) sú nenávratne stratené a mne tak veľmi chýbajú.
pripomína mi ich už iba krabička skrytá pod starými tričkami v skrini, najúžasnejšia fotka z tých dní, a posledných pár priateľov, ktorí ostali. aj keď to vždy vlastne boli jediný priatelia... ale no.. tá omáčka okolo bola tiež celkom fajn.
síce to nieje až tak veľmi dávno, no mne to príde ako desaťročia. vtedy bolo všetko iné. a všetci boli iní.
ja som bola iná. ale takto mi je asi lepšie.
dobre. dosť bolo sentimentálnych rečičiek na dnes.

i'm a little tired of feeling like a failure

je mi tak strašnostrašne ako mi už dlho nebolo
všetko je zle a žiadne slnečné lúče sa nederú na oblohu, aby pohladili moju dušu
snažím sa umlčať hlasy v mojej hlave, ale čím viac sa snažím, tým kričia hlasnejšie
hovoria mi zlé veci. hovoria mi, aby som robila zlé veci. a ja sa bojím im nevyhovieť.
je to krásne. ležať na studenej zemi v kúpeľni v čistej nenahraditeľnej agónii. ale ten kúsok zdravého rozumu, ktorý vie, že niektorým ľuďom na mne naozaj záleží, sa snaží brániť. ale ja som slabá. slabšia ako zvyčajne. bojím sa sama seba.
potrebujem fyzickou bolesťou umlčať všetku tú bolesť vo vnútri.vzduch sa do mňa dostáva strašne ťažko. nemé výkriky pohlcujú všetko okolo ako jedna veľká čierna diera.
nedokážem prijať nič z vonkajšieho sveta.
chcem aby sa môj mozog rozletel na všetky svetové strany a aby na stene zanechal obrazec zo všetkých strašlivých myšlienok, ktoré sa mi tam dookola premietajú.
tak veľa krát. tak veľmi veľa krát mi to ublížilo. a tvári sa akoby nič. akoby som bola najmilovanejšie dieťa na svete. slovo prepáč v tomto svete neexistuje. len sa tvárme, akoby nič.
som unavená. strašne unavená.
nepomáhajú chlácholivé slová. nepomáhajú nadávky. nepomáhajú vyhrážky.
ale raz... raz sa chcem stretnúť s Bohom. chcem, aby sa na mňa pozrel a aby ošetril moju znetvorenú dušu. hoci možno neveríte, možno ma pokladáte za blázna, no ja skôr pokladám za bláznov tých, čo neveria. tých čo nemajú ani tú poslednú trošku nádeje, ktorú v ňom ja nachádzam.
chcem zostať zatvorená v najtmavšom kúte tohto domu a vyplakať si oči.
chcem už byť navždy sama a zblázniť sa z toho.

Lay my head, under the water
Lay my head, under the sea
Excuse me sir, am I your daughter?
Won't you take me back and see?

There's not a time for being younger
And all my friends are enemies
And if I cried unto my mother

she wasn't there for me.

Broken lines across my mirror
Show my face all red and bruised
And though I screamed and I screamed no one came running
I wasn't saved from me

Don't let the water drag you down

don't let me drown in the waves,

I could be found, I could be one who is saved

Lay my head, under the water
alone I pray, for calmer seas
And when I wake from this dream, with chains all around me
 I've never been free...

nothing can save me

poznáte ten nepríjemný tlak na hrudi, keď máte z niečoho taký neuveriteľný strach, až to bolí?
opäť zlyhala väčšina mojich plánov.
a ja som opäť to malé nevýrazné ustráchané dievča. dúfam, že nie na dlho.
hádžem sa do vody, no nezačínam plávať. topím sa. akokoľvek sa snažím, iba sa topím.

je mi na vracanie a trasú sa mi ruky. pozerám sa na seba do zrkadla a snažím sa nevidieť sa. je mi do plaču a mám nutkanie zavrieť sa do skrine a prinajlepšom sa tam udusiť.
po celom tele mi vyskakujú zimomriavky. strašne sa bojím a nieje cesty späť. (teda, keď sa nechcem ponížiť ešte viac)

a pritom ide o najjednoduchšiu vec na svete. pre väčšinu ľudí. nemám rada ľudí. bojím sa ľudí.

zvládnem to. zvládnem to. zvládnem to. nezvládnem to.

toto je jedna z tých pesničiek, ktoré nikdy nezostarnú. aspoň pre mňa. upokojuje ma. aspoň trochu.

No one will ever understand how much it hurts
You feel hopeless; like nothing can save you..

i think i do need you

krásne, krásne, krásne.

zobudiť sa do krásneho slnečného dňa, môcť ostať v posteli, pomaličky v pohodičke sa naraňajkovať a potom sa kochať slnkom.

mňam

mala by som niečo robiť. ale myslím, že to do zajtra počká...

samozrejme.

a išla by som sa flákať po meste. urobiť nejakú zlobu. a potom naplnená pocitom drsňačky by som mala možno radšej sama seba.

počúvam jedno cez druhé a potom ma z toho bolí brucho. a možno nie z toho.

môžete sa pokochať mojou nadľudskou krásou. ha-ha.

ničovaté nič

plánujem, plánujem, plánujem. a nič mi nevychádza.
dsdfhjasgvjadbhcbsjaksajbamn. (výkrik do tmy)
snívam, snívam, snívam. a sny sa neplnia.
kričím, kričím, kričím. a nikto nepočúva..

mám chuť robiť chyby. robiť zlé a bláznivé veci. mám chuť byť happy.

dobre dosť bolo depresívnych rečí.
v skutočnosti ma momentálne štve len to, že mi nevychádzajú moje superduper plány.

because i'm never good enough.