prečo to stále robím?
mohla som byť (ne)rada.
ale nemám nič.
nič. nič. nič.
hoci som vždy mala nič, chýba mi aj ten náznak toho niečoho. chýba mi.
ten neznesiteľný neopätovaný pohľad. nakopem sa do hlavy.
mám nič. som nič. som vzduch. som "tá druhá". vždy a navždy.
nebezpečné chvíle predstavivosti ma mátajú v posledných dňoch príliš často.
ďakujem za pekné sekundy a teraz von z mojej hlavy. zase. zase. zase. zase.
sny plné piluliek a otupených pocitov. neviem čo sa mi moje podvedomie snaží naznačiť.
prosím, nech sú piatkové a sobotné večery nekonečné. plné dlhých krásnych sekúnd. poďme poďme poďme.
i'm going numb.
nechcem nič z toho čo chcem. vyhľadávam to nechcené čo chcem a potom od toho utekám. potom sa snažím vrátiť, no všetko už je preč, na zemi sú už len nepatrné stopy.
a niektoré dni sú plné krásnych vecí, hoci ich vidím len ja.
a stále si hovorím, že mám dosť a vtom je zrazu krásny deň.
a ten ma hreje kým je všade chladno, chladno aj keď je 30 stupňov.
a stále neviem, či radšej nechcem aby mi bolo chladno.
nejak som príliš zmäkla. nemám rada celú túto citovú stránku. nemám rada samu seba ako by som potom mohla mať rada niekoho iného.
ako sa dá za jednu noc pokaziť tak veľa vecí. navonok sa všetko tvári nevinne. a vnútri len bum bum prásk prásk.
you left my soul bleeding in the dark.
a zistila som že už mi zostávajú len 4 víkendy do môjho odchodu. a chce sa mi z toho plakať.
polopatisticky ... som v piči zo života. a všetko som si to povymýšľala sama.
na druhú stranu ako sa hovorí... yolo. zapieram všetko čo sa kedy stalo a čo sa stane. nič sa nedeje, nič neexistuje, všetko je len sen. amen.
.gif)
