toto nieje depresívny článok, hoci by to tak na prvý pohľad mohlo vyzerať.

zistila som dosť hroznú vec. nemám v živote žiadny cieľ. netuším, čo by som chcela robiť ani čím by som chcela byť. netuším ani čo robím, a ani čím som.

moja momentálna predstava ideálnej budúcnosti je život vo Francúzsku. nech budem robiť čokoľvek. stále mi ostáva tá štipka motivácie, ktorú som si z tadiaľ doniesla. len ma dosť desí, že táto štipka motivácie je jediné čo dáva môjmu životu aspoň minimum iskry. je to pochopiteľné?

som prázdna ako balík čipsov. (aspoň že ma môj suchý humor neopustil, ale vážne, tento bol dosť úbohý)

skutočne však cítim prázdnotu. drvivú, ktorá zabíja moju poslednú motiváciu. čo mi zostane potom? ničovaté nič. žijem zo spomienok, pretože inak by som nežila. nehovorím to v nejako samovražednom zmysle, alebo ako to nazvať. môj život by bol ale ešte prázdnejší ako je teraz. a toho sa bojím, pretože už teraz neviem čo so sebou.

znova sa strácam vo vlastných slovách.

dajte mi tip na vyplnenie svojho života. skúšala som hľadanie životnej lásky (hahaha bullshit), skúšala som sedieť denne 5 hodín prezeraním si tumblr, skúšala som klavír, fotografovanie, módu - zlyhala som vo všetkom na plnej čiare.

GIVE ME A REASON TO LIVE!

-pretože momentálne žijem, aby som jedla. a potom sa čudujem, že som za 3 mesiace pribrala 5 kíl. a potom to chcem zmeniť tým že zožerem celú pizzu na posedenie. kedy ma opustil zdravý rozum ? 

konečne zmysluplný plán!

 

i think i'll miss you forever

je predo mnou mojich posledný 10 dní vo francúzsku.
prežila som tu najkrajšie 2 mesiace svojho života (hoci som tu bola 3).
mám nespočetne veľa spomienok, prepitý mozog, zlomené srdce, mám nových priateľov. polovicu z nich už pravdepodobne v živote neuvidím, a to mi láme srdce ešte viac.
ani neviem kde by som začala s rozprávaním o tomto lete. neviem ani kde by som skončila. čo by som povedala a čo si nechala pre seba.
stále dokola si prezerám všetky fotky. vždy keď idem okolo prázdnych mobilhomov, v ktorých ešte pred týždňom bývali moji priatelia, s nádejou pozerám do okna a čakám kedy zbadám vychudnutého pána V, kučeravého krokodýla, buzerujúcu predavačku a zo všetkých najviac moju berušku.

nikdy nezabudnem ako som raz prišla do nášho mobilhomu asi o tretej ráno a bol u nás cudzí chlap, ktorý si veselo jedol našu nutelu a pritom moja spolubývajúca naňho z druhej izby kričala "Angie zavri dvere!"
nikdy nezabudnem na to ticho keď sme boli spolu, na tú vôňu a to objatie..
nikdy nezabudnem na moje slávne pády zo stoličky.
na ukradnutie bicykla a tour des genets. na ukradnutie lopty na americký futbal a hádzanie si ňou o pol 5 ráno. nikdy nezabudnem na Mari Hu a Anu, ej kej ej Brise one touch-a a spol.
nikdy nezabudnem na najlepšiu oslavu narodenín.
nezabudnem na vtipný prízvuk francúzov keď sa snažia hovoriť po anglicky.
nikdy nezabudnem na slová "i need your love" , aj keď nič neznamenali.

nechcem zabudnúť na nič z tohto leta. toto je len najminimálnejší útržok z toho všetkého čo som tu zažila. schytala som najlepšiu partiu. teda.. skoro, vyraziť troch ľudí a bolo by to dokonalé. ale to by som chcela asi moc všakže..
podstatné je že som zažila asi všetko čo som zažiť chcela. naučila sa, že letná láska hoci to možno ani nieje láska bolí ako čert. pochopila som, že nieje nič horšie ako lúčenie...

dala by som všetko zato začať to tu odznovu. bez tých chýb ktoré som spravila. hoci je to aj o tých chybách. mám dosť spomienok. hádam z nich nejakú dobu vyžijem.

summer wine

už som mesiac vo Francúzsku. prvé dva týždne boli asi najhoršími dvomi týždňami v mojom živote, a tieto dva boli najlepšími v mojom živote. paradox.

avšak veci sa ako vždy musia skomplikovať. bola som varovaná. nepočúvla som. prišla som si sem užívať to je pravda. nečakala som že sa mi to naozaj splní to je tiež pravda. no teraz som bezradná a neviem čo mám robiť.

najhoršie je to ticho. prerušované kvákaním žiab od jazera. ticho. ostré ticho. tupé ticho. tiché ticho. tma a ticho. moja ruka v jeho ruke a ticho. vôňa a ticho. točiaca sa hlava a ticho. kopa pivových fliaš a ticho. 5 litrová krabica od vína na zemi a ticho. my a ticho. cigareta bez filtra. prvé slová. a opäť ticho.

skutočne som neverila tým rečiam, že sa nebudem chcieť vrátiť domov, že mi tu bude tak dobre, že budem chcieť ostať. ale tu je všetko úplne iné. ľahšie. krajšie. hriešnejšie. niekedy mám pocit akoby som bola viac ja ako kedykoľvek predtým, inokedy zasa neviem či je to moje pravé ja. existovať v podobe v akej som teraz je oveľa ľahšie. som šťastnejšia. a ani neviem prečo. prečo je to tu iné. a prečo je doma všetko ťažšie.

spoznala som veľa nových úžasných ľudí, spoznala som nepríjemných ľudí. a konečne nemám pocit že je niekto so mnou pretože nemá na výber, ale preto, že chce.
som šťastná. aj keď teraz je to zložité. ale som šťastná.

and if we only die once, i wanna die with you

v niektorých momentoch to zo mňa srší na všetky strany. pekne to bolí. škaredo sa na to myslí.
inokedy ani iskrička, ani náznak... čohosi. nebudem to nijak nazývať.
vyšklbem si vlasy aj oči. a bude mi hej. len tak. z recesie.
nikdy sa nepobalím. nikde nejdem. mám malý kufor. je to strašno-strašné.

už zajtra príde ten deň. trasú sa mi ruky a zviera sa mi žalúdok. potia sa mi oči a trasie sa mi hlas. som nervózna a nepríjemná.
a chýba mi.. všeličo/kto. a ešte len bude. hoci.. zíde z očí, zíde z mysle. tak sa to hovorí. niekedy to neplatí.
dúfam že to neplatí. nechcem byť zabudnutá. nechcem byť nepotrebná. nechcem byť na vyše. ale som a budem.

chcem byť postrádaná (neviem či také slovo vôbec existuje). každý deň. a veľmi moc.
a už ma bolia oči. a je mi zle.
a na 3 mesiace mám 3 balíčky cigariet. na piču.
naschledanou. možno napíšem z francie. pre seba.

i don't wanna lose you now

ide mi explodovať hlava.
lúčila som sa včera, lúčim sa aj dnes.
dnes posledný krát a potom 3 mesiace nič. a potom už bude všetko zabudnuté.
prázdne slová. skutek utek. ignor. dikičko.
don't let the bastards get you down!
neviem sa rozhodnúť ako reagovať. neznášam takéto situácie.
jedna moja polovica chce byť neoblomná a stáť si za svojim, no druhá polovica nie že by bola slabá, ale nechce nič stratiť. aj keď asi nič nemá.

maybe i pulled the panic cord

nemám rada svadby. všetci sú šťastní a majú sa radi. a ja pozorujem z diaľky.

a toto som celá ja v poslednej dobe.

len tak sedím a prenášam sa o pár hodín dozadu. a šteklia ma myšlienky. and youu can't remember.

spať 12 hodín vkuse je najkrajšia vec čo môže byť. a sny o hranolkách. a hranolky.

a najhoršia vec na svete je že mám už len 11 dní. shit shit shit shit shit.

keby nejdem preč, tak sa nedeje nič kvôli čomu by som tu chcela zostať. a teraz...

a totoooo.

a už nechcem mať okrídlené myšlienky. a nechcem aby sa niekto pozeral. nechcem aby niekto videl.

a možno chýbal len kúsok... a možno je to tak dobre.

i hate you right back

vážne. nemala by som to pozerať. škodí mi to.

a tak a tak a tak.

a jedno cez druhé, druhé cez tretie.

jeden deň sa staráš, druhý zase nie. bojím sa povedať áno, no nechcem povedať nie.

neviem čo sa deje.

nechce sa mi odísť. teraz vážne nie. vážne skutočne nie. prosím. prosím.