toto nieje depresívny článok, hoci by to tak na prvý pohľad mohlo vyzerať.

zistila som dosť hroznú vec. nemám v živote žiadny cieľ. netuším, čo by som chcela robiť ani čím by som chcela byť. netuším ani čo robím, a ani čím som.

moja momentálna predstava ideálnej budúcnosti je život vo Francúzsku. nech budem robiť čokoľvek. stále mi ostáva tá štipka motivácie, ktorú som si z tadiaľ doniesla. len ma dosť desí, že táto štipka motivácie je jediné čo dáva môjmu životu aspoň minimum iskry. je to pochopiteľné?

som prázdna ako balík čipsov. (aspoň že ma môj suchý humor neopustil, ale vážne, tento bol dosť úbohý)

skutočne však cítim prázdnotu. drvivú, ktorá zabíja moju poslednú motiváciu. čo mi zostane potom? ničovaté nič. žijem zo spomienok, pretože inak by som nežila. nehovorím to v nejako samovražednom zmysle, alebo ako to nazvať. môj život by bol ale ešte prázdnejší ako je teraz. a toho sa bojím, pretože už teraz neviem čo so sebou.

znova sa strácam vo vlastných slovách.

dajte mi tip na vyplnenie svojho života. skúšala som hľadanie životnej lásky (hahaha bullshit), skúšala som sedieť denne 5 hodín prezeraním si tumblr, skúšala som klavír, fotografovanie, módu - zlyhala som vo všetkom na plnej čiare.

GIVE ME A REASON TO LIVE!

-pretože momentálne žijem, aby som jedla. a potom sa čudujem, že som za 3 mesiace pribrala 5 kíl. a potom to chcem zmeniť tým že zožerem celú pizzu na posedenie. kedy ma opustil zdravý rozum ? 

konečne zmysluplný plán!

 

i think i'll miss you forever

je predo mnou mojich posledný 10 dní vo francúzsku.
prežila som tu najkrajšie 2 mesiace svojho života (hoci som tu bola 3).
mám nespočetne veľa spomienok, prepitý mozog, zlomené srdce, mám nových priateľov. polovicu z nich už pravdepodobne v živote neuvidím, a to mi láme srdce ešte viac.
ani neviem kde by som začala s rozprávaním o tomto lete. neviem ani kde by som skončila. čo by som povedala a čo si nechala pre seba.
stále dokola si prezerám všetky fotky. vždy keď idem okolo prázdnych mobilhomov, v ktorých ešte pred týždňom bývali moji priatelia, s nádejou pozerám do okna a čakám kedy zbadám vychudnutého pána V, kučeravého krokodýla, buzerujúcu predavačku a zo všetkých najviac moju berušku.

nikdy nezabudnem ako som raz prišla do nášho mobilhomu asi o tretej ráno a bol u nás cudzí chlap, ktorý si veselo jedol našu nutelu a pritom moja spolubývajúca naňho z druhej izby kričala "Angie zavri dvere!"
nikdy nezabudnem na to ticho keď sme boli spolu, na tú vôňu a to objatie..
nikdy nezabudnem na moje slávne pády zo stoličky.
na ukradnutie bicykla a tour des genets. na ukradnutie lopty na americký futbal a hádzanie si ňou o pol 5 ráno. nikdy nezabudnem na Mari Hu a Anu, ej kej ej Brise one touch-a a spol.
nikdy nezabudnem na najlepšiu oslavu narodenín.
nezabudnem na vtipný prízvuk francúzov keď sa snažia hovoriť po anglicky.
nikdy nezabudnem na slová "i need your love" , aj keď nič neznamenali.

nechcem zabudnúť na nič z tohto leta. toto je len najminimálnejší útržok z toho všetkého čo som tu zažila. schytala som najlepšiu partiu. teda.. skoro, vyraziť troch ľudí a bolo by to dokonalé. ale to by som chcela asi moc všakže..
podstatné je že som zažila asi všetko čo som zažiť chcela. naučila sa, že letná láska hoci to možno ani nieje láska bolí ako čert. pochopila som, že nieje nič horšie ako lúčenie...

dala by som všetko zato začať to tu odznovu. bez tých chýb ktoré som spravila. hoci je to aj o tých chybách. mám dosť spomienok. hádam z nich nejakú dobu vyžijem.