toto nieje depresívny článok, hoci by to tak na prvý pohľad mohlo vyzerať.

zistila som dosť hroznú vec. nemám v živote žiadny cieľ. netuším, čo by som chcela robiť ani čím by som chcela byť. netuším ani čo robím, a ani čím som.

moja momentálna predstava ideálnej budúcnosti je život vo Francúzsku. nech budem robiť čokoľvek. stále mi ostáva tá štipka motivácie, ktorú som si z tadiaľ doniesla. len ma dosť desí, že táto štipka motivácie je jediné čo dáva môjmu životu aspoň minimum iskry. je to pochopiteľné?

som prázdna ako balík čipsov. (aspoň že ma môj suchý humor neopustil, ale vážne, tento bol dosť úbohý)

skutočne však cítim prázdnotu. drvivú, ktorá zabíja moju poslednú motiváciu. čo mi zostane potom? ničovaté nič. žijem zo spomienok, pretože inak by som nežila. nehovorím to v nejako samovražednom zmysle, alebo ako to nazvať. môj život by bol ale ešte prázdnejší ako je teraz. a toho sa bojím, pretože už teraz neviem čo so sebou.

znova sa strácam vo vlastných slovách.

dajte mi tip na vyplnenie svojho života. skúšala som hľadanie životnej lásky (hahaha bullshit), skúšala som sedieť denne 5 hodín prezeraním si tumblr, skúšala som klavír, fotografovanie, módu - zlyhala som vo všetkom na plnej čiare.

GIVE ME A REASON TO LIVE!

-pretože momentálne žijem, aby som jedla. a potom sa čudujem, že som za 3 mesiace pribrala 5 kíl. a potom to chcem zmeniť tým že zožerem celú pizzu na posedenie. kedy ma opustil zdravý rozum ? 

konečne zmysluplný plán!