už som mesiac vo Francúzsku. prvé dva týždne boli asi najhoršími dvomi týždňami v mojom živote, a tieto dva boli najlepšími v mojom živote. paradox.
avšak veci sa ako vždy musia skomplikovať. bola som varovaná. nepočúvla som. prišla som si sem užívať to je pravda. nečakala som že sa mi to naozaj splní to je tiež pravda. no teraz som bezradná a neviem čo mám robiť.
najhoršie je to ticho. prerušované kvákaním žiab od jazera. ticho. ostré ticho. tupé ticho. tiché ticho. tma a ticho. moja ruka v jeho ruke a ticho. vôňa a ticho. točiaca sa hlava a ticho. kopa pivových fliaš a ticho. 5 litrová krabica od vína na zemi a ticho. my a ticho. cigareta bez filtra. prvé slová. a opäť ticho.
skutočne som neverila tým rečiam, že sa nebudem chcieť vrátiť domov, že mi tu bude tak dobre, že budem chcieť ostať. ale tu je všetko úplne iné. ľahšie. krajšie. hriešnejšie. niekedy mám pocit akoby som bola viac ja ako kedykoľvek predtým, inokedy zasa neviem či je to moje pravé ja. existovať v podobe v akej som teraz je oveľa ľahšie. som šťastnejšia. a ani neviem prečo. prečo je to tu iné. a prečo je doma všetko ťažšie.
spoznala som veľa nových úžasných ľudí, spoznala som nepríjemných ľudí. a konečne nemám pocit že je niekto so mnou pretože nemá na výber, ale preto, že chce.
som šťastná. aj keď teraz je to zložité. ale som šťastná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára