ono... bolo mi dnes skoro perfiš. na pár detailov. ale bolo. staré dobré časy. ako mi to bude chýbať. nechce sa mi s nikým rozlúčiť...
ale moja zmätenosť a zúfalstvo rastú.
bolo to fajn. ale je to divné. "a čo nieje divné?"
hlas zaniká v tme a ja vidím to čo chcem vidieť a usmievam sa. a hlas zaniká. a ja sa usmievam.
a na druhej strane.. nie. už žiadny úsmev. buď ticho hlava moja. a prestaň.
desí ma to. že mám na výber. že je tu možnosť.
You've carried on so long
You couldn't stop if you tried it
You've built your wall so high
That no one could climb it..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára