asdfghjkl

not anymore.

ten nepríjemný pocit keď máte chuť sa zabaviť, rozbiť, smiať sa, plakať, tancovať... a nemáte s kým. to je dosť... ponižujúce. ha-ha-ha. och, prečo som tak obľúbenáá. (otrávte sa sarkazmom z tej jednej vety.)

out of time

štve ma to, neskutočne ma to štve. a je to pravda. a už nieje čas ani nádej. 

štve ma, že robím unáhlené závery. a potom ľutujem. 

why am i so stupid.

lienkovražda ej kej ej rómeo, júlia a 14 bodiek. ej kej ej nemám nič lepšie na práci ako rozmýšľať nad smrťou dvoch utopených lienok zakliesnených do seba.

aspoň na chvíľu som vypustila z hlavy to čo mi tam neustále pobehuje a naráža do všetkých vecí a upriamuje na seba všetku pozornosť.

a ja som zase všetko pokazila, no keby sa to teraz zvrtne a dostanem novú príležitosť, spravila by som opäť to isté. ha-ha-ha smejem sa na vlastnej blbosti.
a prehrávam si to znovu a znovu a vždy mi z toho vyjde, že to bol iba vtipný pokus o čosi a práve v tomto momente som zabudla čo som chcela ďalej povedať.

hypnotizujem. a nič. už sa mi z toho točí hlava. alebo to bude z tých výparov z farby na vlasy.
no nič to. opäť velice moc zmysluplný článok som dodala všetkým vášnivým čitateľom, ktorých počítam na tisíce. ho-ho-ho.

ja pri písaní článkov

hopeless

sľubujem že raz tu bude pozitívny článok.
ono... bolo mi dnes skoro perfiš. na pár detailov. ale bolo. staré dobré časy. ako mi to bude chýbať. nechce sa mi s nikým rozlúčiť...
ale moja zmätenosť a zúfalstvo rastú.
bolo to fajn. ale je to divné. "a čo nieje divné?"
hlas zaniká v tme a ja vidím to čo chcem vidieť a usmievam sa. a hlas zaniká. a ja sa usmievam.
a na druhej strane.. nie. už žiadny úsmev. buď ticho hlava moja. a prestaň.
desí ma to. že mám na výber. že je tu možnosť.

You've carried on so long
You couldn't stop if you tried it
You've built your wall so high
That no one could climb it..

hold me in your arms again

matne spomínam na ten večer. bolo to nepríjemné a zároveň mi to bolo jedno a zároveň to bolo fajn. a teraz neviem a zároveň neviem a zároveň neviem. a som zúfalec jeden zúfalý.

nebyť medziľudských vzťahov... život by bol eňo ňuňo krasotinka.
dnes som cvičila/hýbala sa už tretí deň po sebe. 3x hurá mne!!!
vonku je krásne. a je teplo. a ja by som mohla byť vskutku celkom šťastná. ale to by som nebola ja, hohoho.

už len necelé dva mesiace a budem plakať zrútená vo francúzskom kempe. juch. a potom už len 3 mesiace a budem doma, doma, doma.

prečo ma trápi ako som vyzerala a prečo som nervózna. vôbec sa mi to nepáči. neviem neviem neviem. čo robiť? asdfghjkl.

one day somebody will look at me like this.

stay away

what's so wrong with me that everyone can leave so easily?

myslím na veci, na ktoré by som myslieť nemala.
trápia ma veci, ktoré by ma trápiť nemali.
ľudia si často uvedomujú čo mohli mať až keď už to mať nemôžu. ale niekedy aj nie.

dnes som si pripomenula staré dobré časy zhliadnutím Jurského parku asi po 1 589 145 krát. a stále ma to baví. už som to nevidela dobrých pár rokov, no pamätala som si ešte dosť veľa dialógov. hah.

v jednom dni sa mi v hlave pomotali všetky veci, pretože tí, ktorí tu mali byť tu neboli, tí, ktorí mali chápať nechápali... a tak.
bude to veľmi veľmi príjemné a veľmi sa teším na všetko s tým spojené.

biatch.

unavuje ma ako som vždy tá zlá. vždy, vždy, vždy, vždy a pre každého.
moje srdce je malomocné a pomaly z neho opadávajú veľké kusy.
už sa vám stalo, že ste sa s niekým pohádali, a on vám napísal niečo, čo vás zničilo, rozsekalo, pošliapalo po vás a opľulo?
zrazu to uvidíte čierne na bielom a vyhŕknu vám slzy, skrúca sa žalúdok. cítite ako odumrel kúsok z vás.

ale... nesmiem na to myslieť. život je príliš krátky.
a priateľstvá rozhodne nie sú večné.

a tak.
poďme chybovať.