utorok 9. apríla 2013

let's play..

je závislosť na banánoch v čokoláde vážna choroba? ach, nostalgicky spomínam na časy nedávno minulé kedy som ich neznášala.
mala by som viac času obetovať pozeraniu seriálov, ale takých ako Carrie diaries, Gossip girl, Sex and the city, Friends... vážne ma to dokáže nakopnúť. teda. z času na čas.
naopak by som mala obmedziť Skins, pretože som v pondelok ráno v autobuse cestou do školy (35 minút) intenzívne rozmýšľala nad Freddieho smrťou a podobnými bežnými tragickými udalosťami odohrávajúcimi sa vo vyššie menovanom seriály a prišlo mi z toho strašne zle a akokoľvek som sa snažila prestať na to myslieť stále mi to hralo v hlave.
pochytil ma záchvat energie a prekvapivo pokles odporu voči svojej osobe, ale nebojte sa nevydrží to dlho. určite nie.

i like this bitch.

pondelok 8. apríla 2013

what a mess

bordel všade a hlavne v hlave.
čakajú ma 2 týždne pilného upratovania v práci, doma a hlavne v sebe.
nejak som to nedomyslela. ďakujem za dobrý pocit a teraz ťa môžem bez ľútosti dokopať a pošliapať a vysypať na teba všetko svinstvo, ktoré sa vo mne zbiera.
áno, otázka "ako ťa môže mať niekto rád?" je vážne na mieste. som asi ten najprotivnejší človek zo všetkých protivných ľudí.
a raz sa mi to všetko vráti. a ešte len vtedy budem mať dôvod ľutovať sa. ja viem.
asi toho chcem príliš veľa. až na to, že ani neviem čo chcem. cudzí ľudia to za mňa vedia povedať lepšie. a tak vstrebávam. živím sa bolesťami a zážitkami iných, mnohokrát vymyslených ľudí. a na druhej strane zrkadla ma čaká krutý odraz reality. ja nie som nikto z nich. som to ja. a to je príšerné. alebo nie? veď predsa každý by mal byť sám sebou. no nie každý dokáže sám so sebou žiť. som rada keď som sama a nemusím byť sebou a nemusím byť nikým. som len zmesou smutných slov a obohratých udalostí a čoskoro to prestane všetkých baviť. čoskoro to prestanú tolerovať

i would..



.


sobota 6. apríla 2013

i've got over you to fall for somebody new


aneb klin sa klinom vybíja
či?
akosi sa stalo mojou tradíciou že postnem niečo v podnapitom stave.
je to na... figu.
všetko.
prečo to nieje jednoduché a ľudia proste nemôžu byť bezcitný. len šťastný.
prečo je také ťažké nájsť sám seba.
prečo je tak ťažké rozprávať.
prečo sú ľudia nešťastní...


piatok 5. apríla 2013

tonight i'm getting over you

mám za sebou deň plný nových zážitkov a som spoko.
moje nohy nie.
šikovníčky šikovné hľadajú 3 hodiny Euroveu a potom nastúpia na zlý autobus a stratia sa.
ešte že sme boli povzbudený super vínčom za 2 evri z billy. vozíčkarske toalety sú mimochodom super miesto.

och, troj sekundová láska na prvý pohľad. krása.

krátim si dni pozeraním Priateľov a je to príjemný spôsob plýtvania času.
je zvláštne pozorovať ako sa ľudia menia keď sú s vami sami a keď sú s vami v skupine ľudí. pre mňa to dopadne väčšinou zle.
a tunajt ajm geting ouvr ju. len aby to bolo jasné. nehehe.

it's Britney, bitch! 



utorok 2. apríla 2013

i hate all of you because you're prettier than me.

EARGASM

a tak. nechce sa mi vrátiť na to zlézlézlé miesto.
niektorí ľudia majú až príliš prevrátené hodnoty.
ničí ma, že musím stále chodiť v bunde. už je toho naozaj moc!
a neviem. zase všetko neznášam. už by mohlo skončiť celé toho tmavé obdobie.
zažnite mi niekto svetlo.
už sa mi nechce čakať.
bodkabodkabodka

pondelok 1. apríla 2013

opicaopičísamivhlave

prečo? povedzte mi prečo ma bolí hlava? prečo mi je zle? ah. prečo je deň po vždy tak strašný?
smrdím sama sebe lebo mám na sebe xxxxxxxxxx nechutných voňaviek.

prečo si všetko uvedomím vždy príliš neskoro? prečo mi nikdy nieje nič dobré? prečo som vyberavá keď nemám na to právo?

prečo je všetko zrazu čudné, pocity zmiešané a priateľstvá naštrbené? čo som znovu spravila zle?

zlé dni. všetkému je na vine sneh. nie. všetkému som na vine ja.



piatok 29. marca 2013

got different people inside my head

začína mi to prerastať cez hlavu.
nevie mi prísť na rozum jednoslovné pomenovanie na to strašné zhnusenie zo samej seba.
i feel like i'm the worst so i always act like i'm the best.

neviem kedy a prečo sa vo mne niečo zlomilo. viem len, že to bolo už veľmi dávno. sem-tam to povolí, no začalo sa to vracať čoraz častejšie a všetky tie hlasy sú znovu hlasnejšie.

poznáte ten pocit, keď niekde sedíte, s ľuďmi, ktorých poznáte už nekonečne dlho, no pri každom vašom pohybe máte pocit akoby ste sa im čoraz viac hnusili, akoby videli každú nerovnomernosť, každý nervózny záchvev? a slová idú von zrazu tak ťažko. a keď sa konečne vyderú na povrch, znejú tak strašne a tak neisto, že vás pichne pri srdci a modlíte sa, aby ste hneď v tom okamihu ležali schúlený do klbka v tmavej izbe, kde vás nikto a nič nebude súdiť.
jednej mojej polovici je ukradnuté čo si povedia druhí ľudia. vážne je. no tá sa ohlási príliš neskoro. tá, ktorá sa bojí každého priameho pohľadu, ktorá keď vidí niekoho sa smiať automaticky vie, že na nej preberie kontrolu okamžite ako má možnosť a pohltí 99% myšlienok a obalí ich do čierneho zamatu.

hádžem sa do vody a zrazu sa topím. nemusím sa naučiť plávať.  utopím sa.