utorok 19. februára 2013

ooh baby baby it's a wild world


stále sa ich nemôžem nabažiť. sú mi príliš blízky.

a kúpila som si tú košeľu.. je mi asi o 3 čísla väčšia, ale to nieje podstatné.

a mám dobrú náladu.

a snívajú sa mi strašidelno-divné sny.

a som sklamaná.
a bodka.

pondelok 18. februára 2013

another one

drámy odohrávajúce sa v mojej hlave.
kričím: potrebujem si niečo kúpiť!
a ja kričím: ale nemôžeš si nič kúpiť, máš dosť vecí, je to zbytočné!
a tak kričím: ale čo ak mi zhoria všetky veci a táto košeľa bude jediné čo mi ostane?
zamyslím sa: no... košieľ nikdy nieje dosť, to je pravda... 
a tak sa mi roztopí mozog a zajtra si ju pôjdem kúpiť aj skrz prievan v mojej peňaženke. obetujem pár euro z posledných úspor. a prečo? lebo som chorá!

návrat do školy bol hrôzostrašný a ešte horší. vzpiera sa tomu celé moje telo. až na taký malý stalkerský kúsok, to je ale už na inú debatu...
ako som tak počúvala cez voľnú hodinu Paper cuts a sledovala ľudí okolo seba, normálne sa mi otváral imaginárny nožík vo vačku.
ach, a kedysi som bola tak dobrý človek... (aspoň som si to zvykla nahovárať)

obrašťok na dnes
pretože tá krabička je krásna, a momentálne je to jedna z mála radostí môjho života.. čo je smutné.

sobota 16. februára 2013

i think i was born backwards

aká idylická fraška. všetko okolo. nevypovedané slová toho prezradia viac ako všetky tie "zdvorilostné" frázy. a pritom by si nikto nevšimol, keby bez stopy zmiznem. zavše je to veľmi uspokojivé.
no, they don't care... 
som zmätená a neviem čo odo mňa ľudia chcú. krúti sa mi z toho hlava. príliš často sa strácam v tmavých zákutiach mojej mysle. odstrkujem od seba všetko dobré, aby som sa mohla ľutovať.

už zo mňa vyprchala všetka dobrá energia. bola som príliš dlho medzi ľuďmi. mám pocit akoby ma vysávali. všetci sú príliš nešťastní. myslia si, že som slepá, hluchá a vôbec, celkom nevnímavá. 
a možno je to tak lepšie. nepochopili by. nepriznali by si vlastnú chybu. viem to, pretože som rovnaká ako oni. 



štvrtok 14. februára 2013

...


yes, yes, yes, yes, yes, yes, yes, yes please!

random thoughts

robí ma túžba nechcieť byť ako ostatní, takou akí sú všetci ?
bojím sa vlastnej zmeny. bojím sa že stratím všetku inakosť, ktorú som si kedysi myslela, že som mala.
haha. zamotala som sa do vlastných slov.

-verila by si tomu, že som včera napísala stranu a pol neidentifikovateľného čohosi?
-no to by som do teba nepovedala. šikula.

už druhý deň som naplnená pozitívnou energiou, treba s tým niečo robiť takto to nemôže ísť ďalej!

včera keď som sedela v sprche stočená do klbka, nerozprávala som sa sama so sebou po anglicky, ale predstavovala som si ako by moje slová zneli vo filme. a viete aké slová to boli?
"Som zvedavá ako by moje slová zneli vo filme."
zmysluplné.
a spievala som si ABBu pretože som napísala druhé neidentifikovateľné čosi s obkročným rýmom...
a-b-b-a no a potom nezačni si spievať ABBA.. a tak som bola na chvíľu dancing queen.
dobre stačilo by. dosť bolo hanby na jeden deň.


darček na Valentína.
http://stellahard.tumblr.com/

streda 13. februára 2013

is this a life?

nechávam chátrať vlastný svet.
dostala som láskyplný dar choroby a tak nemusím hniť v tej urodzenej diere. 3 krát juch.
z toho vyplýva, že posledné dni trávim od rána do večera prezeraním tumblr, alebo dokolečka pozeraním Skins. trochu ma desí, že im závidím ich rozvrátené životy. nuž čo.
prinášam veľa duchaplných myšlienok....
po večeroch sedávam v sprche stočená do klbka a rozprávam sa sama so sebou po anglicky. takže keď ma moja profesorka angličtiny poslala k psychológovi, mala asi pravdu.
a ani jedna duchaplná myšlienka. čo sa to so mnou stalo. kedysi by som sa zmohla aspoň na jedno zamyslenie sa nad nesmrteľnosťou chrústa. teraz nič. iní ľudia vedia moje pocity a myšlienky vyjadriť lepšie ako ja. ja len prikyvujem hlavou /a. k. a. reblogujem posty na tumblr/.
a tak už asi môj svet schátral.
you just have to love skins






piatok 14. decembra 2012

14

opúšťam sa. opúšťajú ma.
som zakomplexovaná chudina.
čo už.
moja prvá afterka - smrdela som sama sebe. upotená a špinavá v upotených špinavých handrách po dvojhodinovom spánku hurá do školy. bolela ma hlava. bolo mi zle. bolí ma krk (to mám z toho že tancujem jak keket). no aj tak to zbožňujem. premrhané večery plné omylov a sklamaní. plné ľudí tváriacich sa ako kamoši, ktorí vás nikdy ani nepozdravili a ani nepozdravia. keď sa môžete opiť a nezaplatiť za to ani cent. aspoň to mi v poslednej dobe vychádza. nuž čo... aby som mala čo ľutovať keď budem stará.
have a nice day.
e.