neviem čo by som tak...
dnes keď som v skrini našla zabudnutú skrytú krabičku mentolových petier slimiek... až ma pri srdci pichlo. časy keď sme stávali pri škole za zastávkou a mrzli sme s cigaretami v rukách a konečne som sa cítila akoby niekam patrím. akoby som nebola najväčší omyl sveta. aj časy kedy sme išli všetci pekne spolu po ulici a robili "híííí mama doma!" a aj tak nám to stále nešlo (teda.. mne áno, ale niektorým nie, hah.) sú nenávratne stratené a mne tak veľmi chýbajú.
pripomína mi ich už iba krabička skrytá pod starými tričkami v skrini, najúžasnejšia fotka z tých dní, a posledných pár priateľov, ktorí ostali. aj keď to vždy vlastne boli jediný priatelia... ale no.. tá omáčka okolo bola tiež celkom fajn.
síce to nieje až tak veľmi dávno, no mne to príde ako desaťročia. vtedy bolo všetko iné. a všetci boli iní.
ja som bola iná. ale takto mi je asi lepšie.
dobre. dosť bolo sentimentálnych rečičiek na dnes.
Ten pocit s cigaretama znám:)
OdpovedaťOdstrániť