potrebujem pokrivený drôtik, temnú atmošku a ochotného zvráteného človeka, aby mi nosnou dierkou vybral mozog z hlavy. raz som videla, ako to robili býkovi. veľmi dávno. v telke. a bolo to... super.
kričte čo najhlasnejšie, aby ste vyhnali zlé veci z mojej hlavy.
potrebujem sa zabaviť a vyskákať a... britney bitch. akáže som ja len vtipná. nie? nevadí.
aaaaj tel jú vat aj vant vat aj ríly ríly vant sou tel mí vat ju vant vat ju ríly ríly vant aj vana ha aj vana ha aj vana ha aj vana ha aj vana rily rily rily vana zigazig aaah.
kto uhádne čo spievam?
ubila by som ťa. aj sa. aj ich. aj nie.
nerozumiem sama sebe.
amen tma.
ukáž mi tvoje pekné oko. čau. zakrývaj si tvár.
helou moje meno je špionážna stíhačka. sledujem ťa a nikdy sa o tom nedozvieš muahaha.
znepokojivé.
niekto prahne po šťastí. niekto po pozornosti. niekto prahne po tom aby chudol tým že bude nepretržite jesť nezdravé jedlá. niekto prahne po niečom a keď to dostane, uvedomí si že to nieje také skvelé ako si to nahuckal do svojej hlavy.
kto uhádne kto je ten niekto...
ako som tak rozmýšľala, keď už mám ten blog... mala by som tu rozoberať aj niečo zmysluplné.. a potom som tak rozmýšľala... že sa mi nechce.
znovu sa ozývajú. vkrádajú sa mi do snov. vždy večer. keď sa pozerám do zrkadla. a potom sa mi snívajú zlé sny. snažím sa ich ignorovať. no je to ťažké vždy keď som sama.
tieto dva dni boli krásne. mám nové boty, creepersy z h&m. konečne. som z nich taká šťastná.
mala som meniny a spomenulo si asi 5 ľudí dokopy. veľmi osviežujúce.
najhoršie je preč. tvárme sa, že sa nikdy nič nestalo.
neviem čo by som tak...
dnes keď som v skrini našla zabudnutú skrytú krabičku mentolových petier slimiek... až ma pri srdci pichlo. časy keď sme stávali pri škole za zastávkou a mrzli sme s cigaretami v rukách a konečne som sa cítila akoby niekam patrím. akoby som nebola najväčší omyl sveta. aj časy kedy sme išli všetci pekne spolu po ulici a robili "híííí mama doma!" a aj tak nám to stále nešlo (teda.. mne áno, ale niektorým nie, hah.) sú nenávratne stratené a mne tak veľmi chýbajú.
pripomína mi ich už iba krabička skrytá pod starými tričkami v skrini, najúžasnejšia fotka z tých dní, a posledných pár priateľov, ktorí ostali. aj keď to vždy vlastne boli jediný priatelia... ale no.. tá omáčka okolo bola tiež celkom fajn.
síce to nieje až tak veľmi dávno, no mne to príde ako desaťročia. vtedy bolo všetko iné. a všetci boli iní.
ja som bola iná. ale takto mi je asi lepšie.
dobre. dosť bolo sentimentálnych rečičiek na dnes.
je mi tak strašnostrašne ako mi už dlho nebolo
všetko je zle a žiadne slnečné lúče sa nederú na oblohu, aby pohladili moju dušu
snažím sa umlčať hlasy v mojej hlave, ale čím viac sa snažím, tým kričia hlasnejšie
hovoria mi zlé veci. hovoria mi, aby som robila zlé veci. a ja sa bojím im nevyhovieť.
je to krásne. ležať na studenej zemi v kúpeľni v čistej nenahraditeľnej agónii. ale ten kúsok zdravého rozumu, ktorý vie, že niektorým ľuďom na mne naozaj záleží, sa snaží brániť. ale ja som slabá. slabšia ako zvyčajne. bojím sa sama seba.
potrebujem fyzickou bolesťou umlčať všetku tú bolesť vo vnútri.vzduch sa do mňa dostáva strašne ťažko. nemé výkriky pohlcujú všetko okolo ako jedna veľká čierna diera.
nedokážem prijať nič z vonkajšieho sveta.
chcem aby sa môj mozog rozletel na všetky svetové strany a aby na stene zanechal obrazec zo všetkých strašlivých myšlienok, ktoré sa mi tam dookola premietajú.
tak veľa krát. tak veľmi veľa krát mi to ublížilo. a tvári sa akoby nič. akoby som bola najmilovanejšie dieťa na svete. slovo prepáč v tomto svete neexistuje. len sa tvárme, akoby nič.
som unavená. strašne unavená.
nepomáhajú chlácholivé slová. nepomáhajú nadávky. nepomáhajú vyhrážky.
ale raz... raz sa chcem stretnúť s Bohom. chcem, aby sa na mňa pozrel a aby ošetril moju znetvorenú dušu. hoci možno neveríte, možno ma pokladáte za blázna, no ja skôr pokladám za bláznov tých, čo neveria. tých čo nemajú ani tú poslednú trošku nádeje, ktorú v ňom ja nachádzam.
chcem zostať zatvorená v najtmavšom kúte tohto domu a vyplakať si oči.
chcem už byť navždy sama a zblázniť sa z toho.
Lay my head, under the water Lay my head, under the sea Excuse me sir, am I your daughter? Won't you take me back and see?
There's not a time for being younger And all my friends are enemies And if I cried unto my mother
she wasn't there for me.
Broken lines across my mirror Show my face all red and bruised And though I screamed and I screamed no one came running I wasn't saved from me
Don't let the water drag you down
don't let me drown in the waves,
I could be found, I could be one who is saved
Lay my head, under the water alone I pray, for calmer seas And when I wake from this dream, with chains all around me I've never been free...
poznáte ten nepríjemný tlak na hrudi, keď máte z niečoho taký neuveriteľný strach, až to bolí?
opäť zlyhala väčšina mojich plánov.
a ja som opäť to malé nevýrazné ustráchané dievča. dúfam, že nie na dlho.
hádžem sa do vody, no nezačínam plávať. topím sa. akokoľvek sa snažím, iba sa topím.
je mi na vracanie a trasú sa mi ruky. pozerám sa na seba do zrkadla a snažím sa nevidieť sa. je mi do plaču a mám nutkanie zavrieť sa do skrine a prinajlepšom sa tam udusiť.
po celom tele mi vyskakujú zimomriavky. strašne sa bojím a nieje cesty späť. (teda, keď sa nechcem ponížiť ešte viac)
a pritom ide o najjednoduchšiu vec na svete. pre väčšinu ľudí. nemám rada ľudí. bojím sa ľudí.
zvládnem to. zvládnem to. zvládnem to. nezvládnem to.
toto je jedna z tých pesničiek, ktoré nikdy nezostarnú. aspoň pre mňa. upokojuje ma. aspoň trochu.
No one will ever understand how much it hurts You feel hopeless; like nothing can save you..
plánujem, plánujem, plánujem. a nič mi nevychádza.
dsdfhjasgvjadbhcbsjaksajbamn. (výkrik do tmy)
snívam, snívam, snívam. a sny sa neplnia.
kričím, kričím, kričím. a nikto nepočúva..
mám chuť robiť chyby. robiť zlé a bláznivé veci. mám chuť byť happy.
dobre dosť bolo depresívnych rečí.
v skutočnosti ma momentálne štve len to, že mi nevychádzajú moje superduper plány.
